Bez ohľadu na Ficom sľubované istoty, dlhodobý pokles pôrodnosti onedlho spôsobí celej Európe závažné ekonomické a sociálne problémy. Kolaps dôchodkového a sociálneho systému sa v EÚ neodvratne blíži. V dôsledku starnutia populácie, na každého produktívneho občana, pribudnú ďalší v poproduktívnom veku. Nadmerné starnutie slovenského obyvateľstva už teraz výrazne zaťažuje Sociálnu poisťovňu.
I keď úbytok produktívneho obyvateľstva zatiaľ na Slovensku štatisticky nepociťujeme, je viac než isté, že pokiaľ nenastane potrebná zmena, tak náš národ v budúcnosti určite zanikne.
Tento pre všetky európske národy zničujúci vývoj spôsobuje najmä liberálny kapitalizmus, ktorý nemotivuje novú produktívnu vrstvu Európanov plodiť deti. Výnimkou sú samozrejme niektoré asociálne rodiny, pre tie sú naopak prídavky na deti hlavným zdrojom príjmov. Vysoká pôrodnosť asociálov je ale pre budúcnosť každého národa rovnako nebezpečná ako starnutie populácie. Práve z tohto dôvodu je najvyšší čas, aby sa Slovensko opätovne vrátilo k niektorým populačným a trestnoprávnym opatreniam z obdobia socializmu. Niektorí z takzvaných odborníkov zastávajú nesprávny názor, že s ohľadom na súčasný populačný vývoj, bude najlepším riešením, pokiaľ si občania na svoje dôchodky našetria sami (použitím tzv. 2. dôchodkového pilieru- kapitalizačného, alebo 3. pilieru- doplnkového dôchodkového poistenia).
Z hľadiska budúceho prerozdeľovania uchovaných hodnôt, môžeme dôchodkové systémy rozdeliť na šetriaci dôchodkový systém (uchované hodnoty sú kryté finančnými prostriedkami) a sociálny dôchodkový systém (uchované hodnoty sú kryté pracovnou silou).
Pre lepšie pochopenie, je fungovanie oboch spomenutých dôchodkových systémov (sociálneho aj šetriaceho) vhodné prirovnať k fungovaniu dvoch uzavretých komunít: zlatokopi a poľnohospodári.
Členovia komunity veria, že najväčšou spoločenskou hodnotou a životným šťastím je vlastníctvo zlata. Plodenie a výchovu detí pokladajú za zbytočnosť, nakoľko rodičom ostáva menej času na luxus, zábavu, ale i prácu vďaka ktorej zlato získavajú. Dôchodkový systém tejto komunity sa opiera o mylnú predstavu, že v staršom veku si dôchodcovia postupným predajom nadobudnutého zlata zaistia svoje kvalitné dožite. Vôbec si neuvedomujú, že zostarnutá spoločnosť v budúcnosti stratí ekonomickú sebestačnosť. Z dôvodu absencie vlastných pracovných síl, sa neskôr prehlbuje závislosť a nedostatok existenčne dôležitých produktov(napr. potravín), keďže starnúca komunita už nie je schopná efektívne vykonávať poľnohospodársku činnosť. Napriek množstvu zlata ktoré jednotliví členovia komunity vlastnia, v záverečnej fáze ich celková životná úroveň upadá a trpia hladom. Aj keď pôvodne bola komunita potravinovo sebestačná, odrazu si musia dôchodcovia kupovať za predražené ceny dovážané výrobky. Nakoniec keď sa vymieranie stupňuje a väčšina zostarnutých členov už nedokáže vôbec pracovať, ich nahromadené zlato a majetky sa stávajú bezcennými. Na podobnom neistom základe sú dnes garantované oba šetriace dôchodkové piliere. Budúci európski dôchodcovia tak onedlho môžu v dôsledku rastúcej inflácie a starnutiu populácie prísť o svoje úspory aj dôchodky.
Peniaze vrátane zlata sú užitočné, len pokiaľ ich hodnotu ľudia akceptujú výmenou za tovary a služby. Predstavme si to ako situáciu dvoch osamelých stroskotaneckých skupín na ostrove. Prvá skupina vlastní truhlu plnú zlata, druhá stroskotala spoločne s na ostrove chovateľnými poľnohospodárskymi zvieratami a vhodným pracovným náradím. Truhla plná zlata je v danom momente absolútne bezcenná. Každý z nás by si mal uvedomiť, že skutočná hodnota peňazí spočíva v ich praktickom použití (za čo môžu byť vymenené) a nie vo vymyslených číselných hodnotách vyjadrených v zlate, papieri alebo bankovými účtami. Peniaze nemusia byť kryté zlatom, striebrom alebo štátnymi dlhopismi, ale skôr tovarmi a službami, ktoré sa za ne dajú vymeniť. Pokiaľ sú ľudia ochotní vymeniť svoje tovary a služby za peniaze, s vedomím, že neskôr ich budú môcť opätovne použiť pri nákupe, potom peniaze majú hodnotu.
2. Komunita poľnohospodárov
V tejto komunite sú hodnoty, ako rodina, deti a práca v poľnohospodárstve považované za základ prosperujúcej spoločnosti. Všetci jej členovia sú vedení k pragmatickej solidarite, kolektivizmu, úcte k starším a rodičovstvu ako životnému poslaniu. Morálnou povinnosťou mladších členov je pomáhať a oplácať predchádzajúcej generácii jej výchovu a starostlivosť. Keďže dôchodkový systém spoločnosti je garantovaný pracou mladších členov, plodenie a výchova detí k práci sú v komunite maximálne podporované. Celé hospodárstvo je riadené na báze potravinovej sebestačnosti. Po zostarnutí majú dôchodcovia ostatnými pracujúcimi členmi zabezpečovanú potrebnú starostlivosť, vrátane prísunu kvalitných potravín z vlastnej poľnohospodárskej činnosti.
Rôzne systémy dôchodkového zabezpečenia v súčasnosti predstavujú základnú zložku sociálnej politiky všetkých moderných ekonomík. Nakoľko demografický vývoj kapitalistickej Európy je dlhodobo nepriaznivý, mnohé z týchto systémov sú v budúcnosti neudržateľné. Napriek naivným snahám mnohých európskych politikov kompenzovať vymieranie pôvodnej populácie a s ním spojený nedostatok pracovných síl podporou imigrácie, mali by sme si uvedomiť, že týmto spôsobom sa zánik európskych národov iba urýchľuje. Z celej Európy sa postupne stáva jedna veľká multikultúrna stoka bez tradícii a vlastnej národnej identity. Rovnako by sa nemalo zabúdať, že s hromadným príchodom imigrantov vznikajú aj ďalšie závažné problémy, ako sociálny parazitizmus a stúpajúca kriminalita. Tie sú prevažne spôsobené nezlučiteľnosťou ich vzorcov správania a hodnotovej orientácie s kultúrou hosťujúcich krajín. Myslím si, že dostatočným varovaním sú pre nás všetkých dlhodobo neprispôsobiví slovenskí Cigáni. Z hľadiska prežitia európskych národov sa preto, ako jediné správne riešenie, javí okamžitá zmena sociálneho systému. Prvoradým cieľom každého národa musí byť jeho reprodukcia a budúce prežitie. Sociálny a dôchodkový systém treba nastaviť tak, aby bola maximálne podporovaná pôrodnosť zdravých a produktívnych obyvateľov.
K tomu by nám mohla poslúžiť reforma dôchodkového systému, zohľadňujúca rodičom pri vyplácaní dôchodkov neskoršiu zárobkovú činnosť a spoločenský úžitok ich detí.
Ďalšie vhodné opatrenie pre stabilizáciu slovenského dôchodkového systému môže byť stanovenie maximálnej výšky dôchodkov (vrátane výsluhových), aby nepresahovali výšku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Súčasný stav považujem za absolútne nelogický, nakoľko umožňuje niektorým občanom poberať vyšší dôchodok ako je výplata, ktorú dostáva väčšina pracujúcich Slovákov. Najmä s ohľadom na štátom stanovenú minimálnu mzdu si myslím, že maximálna výška dôchodku, odvíjajúca sa od výšky priemernej mzdy, by na kvalitné dožitie dôchodcov postačovala.
Rovnako dôležitým prvkom udržania národnej nezávislosti, sociálnej stability a budúcej ekonomickej prosperity, je aj vyvážené prerozdelenie zvyšujúcich sa ziskov medzi vládnucu elitu a ostatných pracujúcich.
Marián Mišún
