Postupná likvidácia slovenského národa cez ekonomiku a rómsky problém nielen úspešne pokračuje, ale už dokonca naberá aj na intenzite. Kadejaké zahraničné tzv. ľudsko-právne organizácie za pomoci domácich, tzv. ľudsko-právnych organizácii robia všetko pre to, aby sme sa nielen podriadili neprispôsobivej rómskej šelme, ktorú spolu so slovenskými politikmi nielen vychovávajú k neprispôsobilosti, ale jej dávajú jasne najavo, že ich aj podporujú. Paradoxne, nejdú napr. do rómskych osád vysvetľovať, že súloženie medzi príbuznými je nielen neprípustné a trestné, ale radšej im dajú najavo, že štát sa bude starať o takto narodené retardované deti až do ich smrti, samozrejme, na úkor majoritnej väčšiny a z jej daní. Jeden z čitateľov mojej stránky, pán Žák, si dal tú námahu a preložil ďalší z týchto nedávnych pamfletov Amnesty International a okomentovať to.
Po dnešnej reportáži na TA3, (4. septembra 2012) kde Slovensko bolo terčom kritiky od notoricky známej Amnesty International (dotovanej americkým miliardárom židovského pôvodu, George Sorosom, vl. menom Gyorgy Schwartz, narodený 12. augusta 1930 v Budapešti, notorický filantrop a zástanca imigrantov, či neprispôsobivých menšín, ktorých veľmi ochotne bráni pri ich agresívnom vyčíňaní voči Európanom v ich vlastných sídlach a zároveň zdatným finančným podvodníkom, či človekom, ktorého aktivity siahajú aj do Československa, viac tu : http://en.wikipedia.org/wiki/George_Soros) som sa rozhodol navštíviť aj stránky danej organizácie, aby som si prečítal aj tlačovú verziu ich kritiky, príp. v rozšírenej verzií a stránka vydala viac ako som čakal. Článok bol ozaj štedrý, no hlavne plný „zaujímavých“ informácií, po ktorých vzhliadnutí určite nejednému Slovákovi, zbehlému v spolunažívaní s našimi „neprispôsobivými“ spoluobčanmi (ako ich nazývajú najnovšie médiá, po výrazoch ako „rómovia“, či „mladíci“) nabehnú kŕčové žily na krku, či stúpne tlak alebo ho donúti vyvrhnúť obsah žalúdka, najmä u zamestnancov škôl, ktorí sú nútení s týmito indivíduami prichádzať denno-denne do styku, aby si zabezpečili príjem (ktorého výšku škoda komentovať), na rozdiel od ich rodičov, ktorí si príjem zabezpečujú plodením detí, ktoré potom majú práve školskí pracovníci na krku. Celý originál článku aj s fotkami a videom si môžete prečítať tu, pričom na stránke nájdete aj iné „pravdovravné“ príspevky, z ktorých sa nejednému z Vás zastaví rozum : http://www.amnesty.org/en/news/class-apart-slovakia-s-segregation-romani-students-2012-08-31
Tu je samotný článok v anglickom origináli, ktorý som prekladal po každom jednom odseku :
Like any responsible parents, Marcela and Peter want to see their children succeed at school.
Tak ako každý zodpovedný rodič, Marcela a Peter chcú vidieť svoje deti uspieť na škole.
But unlike most, they – along with several other members of their community in the eastern Slovakian city of Levoča – have faced a long struggle with their local primary school to ensure their children get the same opportunities as the other students there.
Ale na rozdiel od väčšiny - sú spolu s mnohými ďalšími členmi svojej komunity na východe slovenského mesta Levoča – čelia dlhotrvajúcemu problému s ich miestnou základnou školou aby zaistili rovnaké možnosti pre svoje deti ako majú aj ostatní žiaci.
Marcela and Peter are Roma, and in recent years two out of their four children attending the Francisciho school in Levoča’s Tehelna neighbourhood have been separated from their peers – segregated from the non-Roma children.
Marcela a Peter sú Rómovia a počas posledných rokov dve z ich štyroch detí navštevujúcich Francisciho školu v Levoči v susedstve Tehelne boli separované od ich rovesníkov – segregovaní od nerómskych detí.
When the school reopens after the summer holidays on 3 September, Marcela and Peter fear their daughter Renata will be the latest to be separated from her classmates – just because of her ethnicity.
Keď škola otvorí po letných prázdninách 3. septembra, Marcela a Peter sa boja, že ich dcéra Renáta bude posledným, ktoré bude separované od jej spolužiakov – len pre jej etnicitu.
“I already have two children in segregated classes. I will not accept the same to happen to the third one,” Marcela angrily told Amnesty International.
„Už mám dve deti v segregovaných triedach. Nebudem akceptovať, že to isté sa stane tretiemu“, povedala Marcela naštvane pre Amnesty International.
The young couple’s problems with Francisciho school began in 2009, when their son Dušan and seven other Romani children were placed in a separate class on the first day of 5th grade. Only one Romani pupil remained in the “mixed” class they had all attended up to that point.
Problémy mladého páru s Francisciho školou začali v roku 2009, keď ich syn Dušan a sedem ďalších rómskych detí bolo umiestnených do separátnej školy počas prvého dňa v piatom ročníku. Len jeden rómsky žiak ostal v „zmiešanej“ triede, ktorú všetci dovtedy navštevovali.
When in 2011, the couple’s youngest daughter Erika was placed in one of the newly created Roma-only first grade classes, Marcela and Peter, together with a small group of other Romani parents in Tehelna, questioned the school’s director about the practice, which places their children at a profound educational disadvantage and fuels discrimination.
Keď v roku 2011 najmladšia dcéra páru, Erika bola umiestnená v jednej z novovytvorených čisto rómskych prvoročníkových tried, Marcela a Peter, spolu s malou skupinou rómskych rodičov v Tehelni, sa pýtali na pravidlo na základe, ktorého kladú ich deti do závažnej vzdelávacej nevýhody a podnecujú diskrimináciu.
But they failed to get a satisfactory explanation and none of the Romani children has been transferred to ethnically integrated classes yet.
Ale neuspeli v získaní uspokojivého vysvetlenia a žiadne z rómskych detí nebolo poslané späť do etnicky integrovanej triedy.
Their older daughter Renata now fears that she will join her two siblings among the other Roma children who have been separated from their non-Roma peers.
Ich staršia dcéra Renáta sa teraz bojí, že bude nasledovať jej dvoch súrodencov spolu s ostatnými rómskymi deťmi, ktoré boli separované od ich nerómskych rovesníkov.
When Amnesty International spoke with her recently, Renata said she likes her school and classmates and is adamant that she does not want to be moved into a Roma-only class:
Keď Amnesty Internation s ňou hovorili nedávno, Renáta povedala, že má rada svoju školu, spolužiakov a stojí si za tým, že nechce byť premiestnená do čisto rómskej triedy :
“If I would have to go to a Roma-only class, then I do not want to stay in Francisciho school. I don’t want to go to a Roma-only class [where] we would be speaking only Romani, not Slovak. I would not have non-Roma friends. I want to continue in my class. It is important to have non-Roma friends and grow up together.”
„Ak by som mal ísť do čisto rómskej triedy, tak by som neostala na Francisciho škole. Nechcem chodiť do čisto rómskej školy, kde by sme hovorili iba po rómsky, nie slovensky. Nemala by som nerómskych priateľov. Chcem pokračovať vo svojej triede. Je dôležité mať nerómskych priateľov a vyrastať spolu.
Amnesty International will stand in solidarity with Tehelna’s Romani parents and children on 3 September as they petition the Francisciho school leadership – once again – to end the discriminatory practice of classroom segregation.
Amnesty International stojí v solidarite s rómskymi rodičmi z Tehelne a deťmi 3. septembra, keďže spísali petíciu pre vedenie školy vo Francisciho – znovu – aby ukončili diskriminačné praktiky v triednej segregácií.
Slovakia’s Roma – a class apart
Slovenskí Rómovia – triedna časť
Across Slovakia, thousands of Romani children remain trapped in substandard education – the fruit of widespread discrimination and a school system that keeps failing them.
Naprieč Slovenskom, tisícky rómskych detí zostali uväznené v pasci nedostatočného vzdelania – ovocie širokorozšírenej diskriminácie a školského systému, ktorý ich udržiava v prepade.
Thousands of Romani children are segregated in mainstream Roma-only schools and classrooms, and are disproportionately placed in special schools or classes, often aimed at children with “mild mental disabilities”.
Tisícky rómskych detí sú segregované v mainstreamových čisto rómskych škôl a tried a sú disproporčne rozmiestňovaní v špeciálnych školách a triedach, často pre deti s „duševnými mentálnymi poruchami“.
Sometimes, Romani children are literally locked into separate classrooms, corridors or buildings to stop them from mingling with non-Roma students.
Niekedy sú rómske deti doslova zamknuté v separátnych triedach, chodbách alebo budovách aby im zabránili v miešaní sa s nerómskych žiakmi.
“Segregation in Slovakia’s schools is a huge obstacle for Romani children to access a quality education,” said Jezerca Tigani, Deputy Director of Amnesty International’s Europe and Central Asia Programme.
„Segregácia na slovenských školách je veľkou prekážkou pre rómske deti v prístupe ku kvalitnému vzdelaniu“, povedala Jezerca Tigani, námestník riaditeľa pre Amnesty International pre Európsky a centrálnoázijský program.
“Besides violating their right to a discrimination-free education, in the longer term it deprives them of a wide range of other human rights, including the right to health, work and freedom of expression. Such systemic human rights violations exclude Roma from full participation in Slovak society and lock them into a cycle of poverty and marginalization.”
„Popri potláčaní ich práv diskriminovaním slobodného vzdelávania, dlhodobo ich zbavuje širokej škály ďalších ľudských práv, zahŕňajúc práva na ochranu zdravia, prácu a slobodu prejavu. Taký systém potláčania ľudských práv vytláča rómov z plnej účasti v slovenskej spoločnosti a uzamkýňa ich v kruhu chudoby a dlhodobým sociálnym vylúčením.
Very limited progress
Veľmi obmedzený pokrok
In the past, NGO pressure has led the Slovak government to take limited steps to improve Romani children’s access to education, but widespread discrimination and segregation still remain.
V minulosti, NGO tlak viedol slovenskú vládu aby prijali obmedzené kroky na napravenie prístupu rómskych detí k vzdelaniu, ale širokou diskrimináciou a segregáciou to stále pretrváva.
A new Schools Act passed in 2008 bans segregation and other forms of discrimination, but little has changed in practice as its provisions have not been properly implemented.
Nový školský zákon, ktorý prešiel v roku 2008 zakazuje segregáciu a iné formy diskriminácie, ale málo sa zmenilo, keďže dané ustanovenia neboli riadne vykonané.
In August 2010, the then Slovak government pledged on paper to ending ethnic discrimination in schools, but again, no concrete measures have been taken to follow through on their commitment.
V auguste 2010, sa slovenská vláda zaviazala k ukončeniu etnickej diskriminácie v školách, ale znovu, žiadne konkrétne opatrenia neboli vykonané na dodržanie záväzkov.
A new government in power since March 2012 has worryingly dropped even such limited references to banning segregation in schools. Instead, the government programme adopted a month later mentions an initiative to set up separate boarding schools for children from “marginalized communities”.
Nová vláda, pri moci od Marca 2012 znepokojivo obmedzila už beztak obmedzené vyjadrenia k zákazu segregácie na školách. Namiesto toho, si vládny program mesiac na to osvojil iniciatívu na zriadenie separátnych internátnych škôl pre deti z vyčlenených komunít.
Campaigning for change
Kampaň za zmenu
For the past five years, Amnesty International has been campaigning for an end to segregation and inequality faced by Romani children in Slovak schools.
Počas uplynulých piatich rokov, Amnesty International robila kampaň za ukončenie segregácie a nerovnosti, ktorej čelia rómske deti v Slovenských školách.
Last September, the organization began working closely with the small group of Romani parents from Levoča – including Marcela and Peter – when they sought to publicize their plight and end segregation at Francisciho school.
Posledný september, organizácia začala bližšie spolupracovať s malou skupinou rómskych rodičov z Levoče – vrátane Marcely a Petra – keď cítili potrebu zverejniť svoj nepriaznivý stav a segregáciu na Francisciho škole.
Their case piqued the attention of national media and international organizations – one of the Romani mothers, Jana, travelled to Geneva in 2012 to brief the United Nations Committee on Economic Social and Cultural Rights. And the Romani parents have shown they are not prepared to back down.
Ich prípad podnietil záujem národných a medzinárodných organizácií – jedna z rómskych matiek, Jana, cestovala do Ženevy v roku 2012 aby informovala splnomocnenca Spojených Národov o ekonomicko-sociálnych a kultúrnych právach. A rómski rodičia ukázali, že niesú ochotní sa stiahnuť.
As Peter told Amnesty International, “I don’t agree with segregation. My child should receive the same level of education as all the other children. I don’t agree with any compromise.”
Ako Peter povedal pre Amnesty International, „Nesúhlasím so segregáciou. Moje deti majú dostávať rovnakú úroveň vzdelania ako ostatné deti. Nesúhlasím so žiadnym ústupkom.“
Amnesty International will continue to support the Romani families in their struggle, to ensure their children are offered exactly the same opportunities as any other child at Francisciho school – and to set an example for all schools across Slovakia.
Amnesty International bude pokračovať s podporovaním rómskych rodín v ich problémoch, aby zaručili, že ich deti budú dostávať rovnaké príležitosti ako akékoľvek iné dieťa na Francisciho škole a stanoví rovnaký príklad pre všetky školy naprieč Slovenskom.
“If they think they have broken me by segregating my children, they are wrong. I will continue fighting for my children and also for other children, as they all deserve the best,” said Marcela.
„Ak si myslia, že ma zlomili segregáciou mojich detí, tak sa mýlia. Budem bojovať za svoje deti a tiež za deti ostatných, keďže si zaslúžia to najlepšie“, povedala Marcela.
A teraz pár otázok na zamyslenie :
- Považujete to, že rodičia doma pijú, kričia a nevytvárajú deťom absolútne žiadne podmienky na prípravu do školy za záujem o ich úspech v škole? Boli vôbec pracovníci Amnesty International v danej lokalite, keď môžu hovoriť o údajnom záujme rodičov?
- Zdá sa Vám, že chcú rómski žiaci vychádzať s nerómskymi žiakmi a mať ich za kamarátov, ak ich verbálne a fyzicky napádajú? Je diskrimináciou to, ak vedenie školy chráni žiakov, ktorí sa správajú ako ľudia, pred žiakmi, ktorí sa správajú ako tlupa agresívnych zvierat, ktoré sa neboja napadnúť dokonca ani samotných pedagogických pracovníkov?
- Ako boli rómskym žiakom upreté práva na vzdelanie? Odmietli ich učitelia vzdelávať snáď? Alebo to nebolo skôr tak, že rómski žiaci svoje právo zahodili ako kus papiera, čo už ale A.I. neskúma?!
- Aká je objektivita týchto informácií, ak si A.I. pozve do Ženevy samotných Rómov - resp. tam údajne boli a sťažovali sa pred akýmsi zaujatým, promenšinovým fundamentalistom z OSN - avšak samotných pedagogických pracovníkov, aby sa vyjadrili na margo situácie nikto neoslovil?
- Viete si predstaviť ako nejaký rómsky pár referuje v Ženeve predstaviteľovi OSN o svojej „žalostnej“ situácií? Nie je žalostné to, že pracujúci manželský pár zarába toľko, čo nepracujúci pár na prídavkoch na deťoch a dávkach v hmotnej núdzi (ktoré vieme na aké „životne“ dôležité položky idú).
- Ako majú podľa „odborníkov“ – ktorí s Rómami nikdy nežili - na integráciu, integrovať rómske deti na škole, kde ich je väčšina (tak sú logicky triedy, kde sú iba rómske deti, čo sa považuje automaticky za segregáciu, diskrimináciu, rasizmus, faši... a však viete čo všetko)? Či prikážeme nerómskym rodičom aby svoje deti nechávali na školách spolu s neprispôsobivými žiakmi, ktorí narúšajú vyučovanie, okrádajú spolužiakov, fyzicky a verbálne ich napádajú? Práva týchto ľudí, už niesú cieľom záujmu pre OSN?
- Možno ste postrehli v anglickej verzií článku zaujímavé slovo a síce „Roma“ alebo „Romani“. Zaujímalo by ma, že odkedy anglický jazyk disponuje takýmto slovom, okrem slova „Rome“ a „Romans“, ktorým označuje mesto Rím a jeho obyvateľov. Či, už sú cigáni (= gypsies) chránení aj vo Veľkej Británii, odkiaľ nám ich neraz poslali naspäť. Prosím ak ste anglické jazyka znalý viac ako ja, tak ma poučte, rád sa nechám poučiť o novom slove, ktoré obohatilo anglický jazyk.
Čo dodať na záver Vážení? Mienku ste si akiste mohli spraviť sami, ako aj o tom, ako nezávisle posudzujú našu situáciu „odborníci“ zo zahraničia. Že nakoniec my sme opäť tí, ktorí diskriminujú, keď chránia ľudí rešpektujúcich zákony, poriadok a práva iných pred tými, ktorí to robia presne opačne. Je najvyšší čas prestať sa nechať terorizovať a opľúvať od organizácií ako Amnesty International a Human Rights Watch. S okamžitou platnosťou treba apelovať na samosprávy obcí a miest SR, aby pohyb, a aktivity takýchto ľudí monitorovali s rovnakou precíznosťou ako monitorujú stretnutia Slovenskej pospolitosti, či ĽS-NS alebo iných organizácií, ktoré majú skutočný záujem o ochranu práv slušných ľudí. Nie je predsa mysliteľné, aby nás slobodne a beztrestne ohovárali na našej domácej pôjde, tak aj v zahraničí. Je s tým čas skoncovať!
Vladimír Pavlík
