ENCYKLIKA PÁPEŽA PAVLA VI. POPULORUM PROGRESSIO O ROZVOJi NÁRODOV 26. 3. 1967

23. Ak niekto má pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako vňom môže ostávať Božia láskavosť? Zem je daná všetkým, a nie iba boháčom. To znamená, že súkromné vlastníctvo nie je pre nikoho ustanovené ako bezvýhradné a neobmedzené právo. Nik nie je oprávnený vyhradiť si pre svoj výlučný úžitok to, čo presahuje jeho potreby, keď ostatným chýba nevyhnutné. Slovom, podľa tradičného učenia cirkevných otcov a veľkých teológov vlastnícke právo sa nikdy nemá uplatňovať na úkor spoločného dobra. Ak sa stane, že vznikne spor medzi nadobudnutým súkromným právom a základnými požiadavkami pospolitosti, je povinnosťou verejných vrchností usilovať sa ho rozriešiť za aktívnej účasti jednotlivcov a spoločenských skupín.

Použitie zisku
24. Verejné blaho teda niekedy vyžaduje vyvlastnenie, ak vzhľadom na svoju rozsiahlosť, na slabé alebo nijaké zužitkovanie, na biedu, ktorá z toho vyplýva obyvateľstvu, na značné škody spôsobené záujmom krajiny určité majetky sú na prekážku kolektívnej prosperity. Koncil toto jednoznačne potvrdil a nie menej jasne pripomenul, že disponovateľný zisk nie je ponechaný na úplnú ľubovôľu jednotlivcov a že sebecké špekulácie sa musia vylúčiť. Nebolo by teda prípustné, aby občania, ktorí majú hojné príjmy plynúce z národných zdrojov a národnej aktivity, prenášali značnú časť z nich jedine vo svoj prospech do cudziny bez ohľadu na očividnú škodu, ktorú tým spôsobujú svojej vlasti.