Navonok by sa mohlo zdať, že Danielovi Lipšicovi – na rozdiel od servilných, zbabelých a predajných slovenských politikov – nechýba odvaha k ráznym rozhodnutiam, za aké možno označiť jeho odchod z KDH, ktoré v týchto dňoch opustil spolu s poslankyňou Janou Žitňanskou.
Čo asi stojí v pozadí náhleho osvietenia Daniela Lipšica, ktorý zastupoval KDH vo viacerých vládach na ministerských postoch, vrátane silového rezortu ministerstva vnútra ? Aká hra sa tu opäť rozohráva za asistencie zahraničných spravodajských služieb, tak ako tomu bolo i v novembri 1989? Len s tým rozdielom, že hlavnú úlohu namiesto KGB prebrali CIA a Mosad.
Pripomeňme si, že tak, ako niekoľko rokov pred novembrom 1989 ŠtB a KGB predpokladali, že tzv. reálny socializmus je vo vtedajšej podobe už neudržateľný, rovnako aj dnes sa svetové elity a ich spravodajské služby pripravujú na možnú zmenu situácie, ktorú budú sprevádzať sociálne otrasy spôsobené krátkozrakou a trestuhodne ľahkomyseľnou politikou a zlyhaním dlhodobo neudržateľného finančného systému.
Daniel Lipšic, ktorý nebol poslaný na študijné pobyty do USA len tak náhodou, ako potvrdzuje jeho oficiálny životopis uverejnený na webovej stránke osobnosti http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=32, určite nie je naivným hlupákom bez politických skúseností.
Odchod Daniela Lipšica z KDH a zrod novej politickej strany sa v skutočnosti začal ešte pred voľbami 2012, keď Lipšic, ako minister vnútra cielene a napriek nevôli SDKÚ-DS a KDH potvrdil autenticitu kauzy označenej SIS ako Gorila, v ktorej sa dokonca začalo aj oficiálne „kvázi“ vyšetrovanie – vyšetrovanie bez hmatateľného výsledku.
Výber protagonistov protestov Gorila bol vopred koordinovaný a hlavnú úlohu v ňom zohral brat generálneho riaditeľa kancelárie MV SR Peter Pčolinský. Jeho psou úlohou bolo pod pláštikom apolitickosti zabrániť, aby z tejto kauzy nevytĺkli politický kapitál žiadne politické strany, a aby boli protesty plne pod kontrolou MV SR bez účasti tzv. extrémistov z radov Kotlebovej ĽSNS, bývalých disidentov a oponentov komunistického režimu, vrátane bývalých politických väzňov.
Viacerí organizátori protestov Gorila sa s pravdepodobnosťou rovnajúcej sa istote stretnú v Lipšicovej novej politickej strane a stanú sa piatou kolónou, ktorá bude čakať, kedy príde ich vhodný čas.
Daniel Lipšic bude prezentovaný ako najčestnejší a najslušnejší bojovník proti korupcii a oligarchom, ktorých chráni štátna moc a skorumpovaní politici. Dá sa predpokladať, že minimálne 70% volebného programu uverejneného na webovej stránke NS NB http://narodnybl.6f.sk/onas/program.html, ktorý z veľkej časti krátkozrako odmietla Kotlebova ĽSNS, nostalgicky chronicky lipnúca na období I. Slovenského štátu a neschopná prekročiť svoj tieň, sa stane agendou Lipšicovej strany, vrátane zmeny zákona o referende, volebného zákona a prijatia účinného zákona na preukazovanie pôvodu majetku.
Daniel Lipšic ako bývalý minister vnútra, ktorý mal vždy blízko k spravodajským informáciám, si na rozdiel od politikov, poslušne sa podriaďujúcich nariadeniam Bruselu, vidí ďalej ako na koniec nosa.
Zdržal sa hlasovania ako jediný z vtedajšej koalície pri hlasovaní o podpore eurovalu. Na rozdiel od každému režimu poslušného Štefana Harabina ako jeden z mála bol proti trestnosti popierania holokaustu.
Pozná mentalitu slovenského národa a je si vedomý, že tak, ako sa Slováci prejedli Mečiara, Mikloša, Dzurindu či Radičovej, rovnako sa po prijatí trvalého eurovalu a trvalých nepopulárnych úsporných opatrení, zvyšovania daní a poplatkov po dvoch-troch rokoch prejedia aj Ficovej tzv. sociálnej demokracie.
Daniel Lipšic pritom veľmi dobre vie, že najmä prominenti Smeru-SD, vrátane jeho predsedu, sú prepojení na v pozadí stojacich finančných oligarchov – či už Širokého, alebo J&Ta iných.
Keď tento čas príde, bude Lipšicova strana prezentovaná ako garancia očistenia spoločnosti od korupcie, rozkrádania a návratu spravodlivosti a slušnosti do politiky.
Ako povedal kedysi W. Churchil, najväčším umením je robiť politiku na 50 rokov dopredu a využívať k tomu všetky politické chyby oponenta. Presne takto chce postupovať Daniel Lipšic. Má to však jeden háčik.
Daniel Lipšic bol v KDH až príliš dlho a za toto hnutie zastával viaceré najvyššie posty, vrátane postu podpredsedu vlády. Aj on preto nesie spoluzodpovednosť za systém, ktorý vytvoril kauzu Gorila, ktorá je pritom len obyčajnou korupčnou epizódou v porovnaní s rozkradnutým a rozpredaným štátnym majetkom po roku 1989.
Daniel Lipšic vtedy mlčal a rovnako nikdy nereagoval a nikdy neotvoril kauzu Diamantovej bane v JAR, ktorá je kľúčom ku všetkým gorilám, a v prípade ktorej ,žiaľ, okradnutý slovenský národ nedokázal vyvinúť žiadny tlak, aby bola kompetentnými orgánmi prešetrená. Na adresu jeho bývalého straníckeho kolegu – predsedu Jána Figeľa ako eurokomisára bol odoslaný list Jozefa Petrova s podrobnosťami o celom prípade.
Ján Figeľ v zmysle svojej povinnosti vec nepostúpil Europolu a v televíznej diskusii s Róbertom Ficom poprel, že by o tejto kauze niečo vedel, ako dokazuje video uverejnené na webovej stránke http://diamantovabana.sk.
Daniel Lipšic preto už nikdy nebude zárukou návratu spravodlivosti, právneho štátu a slušnosti v politike.
Daniel Lipšic až príliš dlho stál na nesprávnej strane barikády!
Nezávislé Slovensko-Národný blok
